Written by Barona | Aug 7, 2022 9:52:29 PM
Fínsko je známe svojou očarujúcou prírodou, lesmi či chladným počasím. Počas zimných mesiacov je v celej krajine dosť pochmúrne, keďže noci sú veľmi dlhé a na niektorých miestach je denného svetla naozaj málo. Naopak v lete, sa to všetko vynahradí a hlavne v oblasti polárneho kruhu, sú dni veľmi dlhé a slnko takmer nezachádza.
Hoci úplné polnočné slnko je možné zažiť len nad polárnym kruhom, noci sú v celej krajine biele. Denné svetlo aj počas noci trvá takmer 2 mesiace. Dokonca aj Helsinki na južnom pobreží majú denné svetlo nepretržite. Neskoro v noci sa slnko len nakrátko ponorí za horizont a potom opäť vstane a stiera hranice medzi slabnúcou nocou a svitaním dňa. Na juhu Fínska tak slnko síce zapadne ale nezotmie sa.
Ak ste na návšteve Fínska okolo sviatku Juhannusu (oslava letného slnovratu, ktorá sa koná vždy koncom júna), s najväčšou pravdepodobnosťou uvidíte ako ľudia pália vatry. Táto dlhoročná tradícia pôvodne verila, že oheň odoženie zlých duchov preč. Juhannus je vždy v sobotu a spadá do intervalu od 20. do 26. júna. V tomto roku padol na 24. júna. Juhannus sa zhoduje s najkratšou nocou v roku, čo Fíni oslavujú piesňami a tancom.
Legenda hovorí, že na v tento deň všetci zlí duchovia prichádzajú na zem, aby rozhnevali slušných kresťanov. Aby sa chránili pred škodlivými účinkami zlých síl, Fínovia zapaľujú vatry a pokúšajú sa strašiť duchov.
Táto tradícia sa v mierne upravenej podobe zachovala dodnes. Obyvatelia obyčajne navštevujú svojich príbuzných a z miest odchádzajú na vidiek, kde si užijú voľné dni. Grilujú, užívajú si saunu, rybárčia a trávia tak spoločné chvíľe, a príchod leta.
Zvyčajne po tomto sviatku začína poľnohospodárska práca a zábavy či festivaly v predvečer symbolizujú bohatstvo a dobrý zber budúceho roka.
V minulosti boli oslavy Juhannus veľmi časté a populárne medzi baltsko-slovanskými národmi. Dnes sa táto tradícia zachovala iba vo Fínsku, niektorých škandinávskych a pobaltských krajinách, ako aj v severných regiónoch Ruska. Avšak západné tradície postupne vytláčajú miestne zvyky - mnohí mladí ľudia namiesto toho, aby spievali okolo ohnísk, radšej strávia Juhannus na ostrove Somenlinna, v blízkosti Helsínk.