PRÍBEH RODINY KREJČÍ

sk22

 

Do Škandinávskych krajín sa dá cestovať ako samostatne, tak aj v rodinnom zoskupení. Príkladom takéhoto rodinného dobrodružstva sú Milan (otec), Lukáš a David Krejčí (synovia), ktorí sa rozhodli prostredníctvom personálnej agentúry Barona Finland vycestovať do Fínska na pozície bagristov a výkopových pracovníkov. My sme sa podujali s pánmi urobiť menší rozhovor:

Spomeniete si ešte, ako ste sa dozvedeli o možnosti pracovať vo Fínsku?

Vašu pracovnú ponuku sme našli na slovenskom pracovnom portáli. Nakoľko jeden z nás (otec) bol prostredníctvom Barony vo Fínsku už v minulosti, vedeli sme sa priamo spojiť s konzultantkou, ktorá nám poskytla všetky potrebné údaje o pozícii.

Možnosť práce vo Fínsku sme sa rozhodli riešiť cez Baronu práve preto, že sme aj na základe minulej skúsenosti vedeli, že ide o dôveryhodnú pracovnú ponuku a agentúru, ktorá uchádzačov neklame a nezavádza. Ponuka pre nás bola atraktívna aj finančne.

Hlásili ste sa všetci spolu alebo najprv individuálne?

Už od začiatku sme chceli ísť spolu, ešte s jedným našim spoločným kamarátom. To definitívne rozhodnutie ale chvíľu trvalo, každý z nás mal svoju prácu na Slovensku a v prípade jedného z nás dokonca prebehla aj „váhacia fáza“, či sa oplatí odísť z už zabehaného pracovného miesta v podstate úplne do neznáma. Nakoniec sme sa však do toho pustili všetci spolu a neľutujeme. Samozrejme, podpora rodiny zohrala veľkú úlohu.

Otec: Ja osobne by som synov o tejto pracovnej ponuke toľko nepresviedčal pokiaľ by som nemal predchádzajúcu pozitívnu skúsenosť s Baronou . Ak by som si z mojej prvej spolupráce s nimi odniesol len to, že si neplnia svoje záväzky alebo neplatia, určite by som synom túto prácu neodporúčal. Mal som však istotu, že ponuka je reálna a kvalitná. Razím motto že treba ísť, keď je možnosť.

Čo teda zohralo kľúčovú úlohu v tom, že ste sa nakoniec rozhodli prijať túto pracovnú ponuku?

Zrejme finančné hľadisko, na Slovensku jednoducho nezarobíte také peniaze, ako tam. Pri krátkodobejšom kontrakte na dobu určitú sú navyše veľmi výhodné daňové podmienky, preto sa do Fínska na sezónne práce oplatí naozaj ísť. Človek si za pár mesiacov zarobí toľko, čo na Slovensku za 2-3 roky.

Z prvej výplaty žijete, ostatné odkladáte, a to aj napriek tomu, že ceny vo Fínsku sú o niečo vyššie ako na Slovensku.

Aké boli prvé týždne vo Fínsku? Pomáhal Vám niekto s vecami po príchode?

Určite zaujímavé, najmä z toho hľadiska, že v jarných mesiacoch je vo Fínsku veľmi dlho deň a svetlo. Chvíľu trvalo, kým sme si za to zvykli, ale podarilo sa 😊. Na konci pracovnej sezóny bola situácia zase opačná: veľmi málo svetla, z roboty aj do roboty sme chodili za tmy.

Čo sa týka nášho príchodu, Barona nám veľmi pomohla. Ľudia z agentúry náš čakali na letisku a pomohli nám s prvými náležitosťami potrebnými vybaviť predtým, ako sme mohli nastúpiť. Napríklad na daňový úrad išli s nami a počkali, až kým sme neboli vybavení. Potom nám povedali čo, kde a ako a objednali nám taxi ktorý nás odviezol na ubytovanie. Následne nám doviezli veci potrebné pre prácu (prilby, monterky...). Z domu sme si tak nič pracovné nemuseli nosiť, čo bolo fajn, najmä z hľadiska batožinových limitov leteckej spoločnosti.

Počas celého trvania pracovného kontraktu nám boli k dispozícii. Pokiaľ sme niečo potrebovali, kontaktovali sme buď Moniku (konzultantku zo slovenskej pobočky) alebo priamo ľudí vo Fínsku.

Ako dlho ste vo Fínsku boli? Čo presne bolo Vašou pracovnou náplňou?

Od mája do októbra, cca štvrť roka . Našou náplňou boli výkopové práce, dvaja z nás boli bagristi, jeden ručný kopáč. Ako partia sme ale robili všetci všetko, takže aj my bagristi sme pomáhali ručným kopáčom. Pri takejto robote je veľká výhoda ak sa ľudia poznajú, majú tendenciu viac si pomáhať.

V pracovnej morálke nás samozrejme motivovalo aj to, že sme od Barony dostali všetko, čo nám bolo sľúbené. Výplata prišla vždy na čas, niekedy aj o deň – dva skôr, to nie je príliš často vídané.

A čo pracovný kolektív? Vytvorili ste si aj nejaké priateľstvá, ktoré zotrvali?

Áno, mali sme tam napríklad poľského kolegu, s ktorým sme v kontakte do dnes. Občas si dokonca aj zavoláme. Rovnako si v dobrom spomíname aj na nášho fínskeho vedúceho, s ktorým si raz za čas napíšeme cez Facebook ako sa máme, veľmi príjemný človek.

Ako hodnotíte Fínsko ako krajinu? Vypĺňali ste voľný čas aj nejakými „typicky fínskymi“ aktivitami?

Fínsko je pekná krajina, sú tam dobrí ľudia. Počas nášho pôsobenia tam sme nikdy s ľuďmi nemali problém, práve naopak, snažili sa nám vyjsť v ústrety aj keď videli, že naša Angličtina nie je úplne ideálna.

Nakoľko sme mali počas nášho pobytu tam k dispozícii len firemné auto a nechceli sme ho zneužívať na súkromné účely, chodili sme len na také menšie výlety vlakom: k moru, do Helsínk... Z typicky fínskych aktivít napríklad Lukáš navštívil sem-tam saunu, ktorá bola súčasťou nášho bytového komplexu, Dávid zase s poľským kolegom občas vybehol na ryby, čo bol taktiež zážitok v krásnom prostredí. Tá príroda je určite veľké plus, lesmi ste obkolesení takmer všade, je to úplne niečo iné ako to, na čo sme zvyknutí zo Slovenska.

Boli tam aj pekné chodníky na behanie či bicyklovanie, celkovo veľmi dobré podmienky na šport, ktoré sme taktiež využívali.

Vrátili by ste sa tam?

Kľudne aj zajtra 😊

Odporučili by ste spoluprácu s Baronou aj iným ľuďom?

Určite áno, koniec koncov už sa tak aj stalo.